Memorial Piotra Malinowskiego 2015

18.04.2015 20:51

        Tak a máme tu posledný pretek skialpovej sezóny na ktorom sa zúčastnil aj Carbon team. Je Sobota 18.4.2015 a my skoro ráno sadáme do auta a vyrážame smer Zakopane v Poľsku. Cesta nám ubehla rýchlo a okolo 7.00 sme už zaparkovali pod skokanskými mostíkmi v Zakopanom. Odtiaľ nás odviezol taxik na lanovku na Kasprowy wierch. 

Na vrchole nás nemilo prekvapila hustá hmla s viditeľnosťou tak do 5m a silný vietor so snehom, taký decembrový fyčák. Všetko by bolo ok, keby sme aspoň vedeli kam máme ísť, lebo sme sa tohoto preteku zúčastnili po  prvý krát. Vedeli sme, že musíme ísť dole po zjazdovke. Bolo to zaujímavé lebo zjazdovka bola rozlyžovaná a zamrznutá ako kameň a nafúkané na nej pár centimetrov snehu, no proste hnus. Po príchode na chatu nás tu čakal náš kamarát Peter Paľa ktorý nás zaregistroval už v piatok a ďalší známi Slovensky borci. Samozrejme aj Poľský ale tých zatiaľ ešte nepoznám. Štart bol naplánovaný na 10.00hod, ale nevedeli sme až do samého štartu či sa pôjde celá trať alebo nejaká skrátená kôli počasiu ktoré bolo horšie ako aprílové. Nakoniec sa odštartovalo okolo 10.00 a išla sa celá plánovaná trať. Zo začiatku sa išiel miernejší úsek, mne to vyhovovalo na rozdýchanie, potom sa začal pre mňa masaker. Začalo stúpanie po ľade a nafúkanom snehu v hmle vetre a k tomu sa striedavo pridávalo sneženie. Bo to boj od samého začiatku. Veľmi mi ani nepridávalo že som nepoznal trať a k tomu ta hmla no čo už . Prvý zjazd dole žľabom bol v pohodičke aj keď ma hneď prekvapilo istiace lano. Organizátori nič nepodcenili a vedeli prečo, čistý ľad ale nohy to ešte zvládali , tak sme šťastlivo zlyžovali až k plesu Czarny Staw, kde sme nahadzovali pásy. Potom krížom cez pleso pod Zawrat a tu začali pre mňa galeje, stúpanie do neba s nožom pod krkom – hrozbou  stop času a diskvalifikácie. Tu som začal pociťovať v tele  nedostatok tekutín, nakoľko mi asi po polhodine od štartu zamrzol camel back a mal som po pitnom režime. V polke stúpania sme nahodili mačky a s úľavou na duši, že som stihol stop čas, na mačkách pokračovali do neba. Zo Závratu ďalší super žľabík na lane dolu tu ma už nohy upozrňovali že už začínajú toho mat dosť, ale zvládli sme to bez pádu aj keď lyže dostali na prdel, nakoľko skaly ktoré trčali zo snehu boli zľahka prefúkane snehom takže sa neraz stalo, že sa spod lyže aj sem tam nejaká iskierka vyšlahla. Po tomto zjazde nás už len čakal ďalší  výšlap na Koziu Przelec, kde už mi nebolo všetko jedno, ešte šťastie že ma dobehli nejaký Slováci a jeden z nich mi dal napiť čaju, ľudia som pil ako keby som bol týždeň bez vody na púšti. Týmto mu ďakujem ak toto bude náhodou čítať. Nasledoval zjazd kde už si začali nôžky so mnou robiť čo chceli, už som musel ubrať a aj zastaviť aby som došiel v zjazde zdravý. Prišlo posledne stanovisko kde sme nahadzovali pásy a kde som sa dozvedel, že už ma čaká len posledný výšlap na lyžiach a asi 30 výškových metrov na mačkách. Samozrejme som nahodil nové pásy aby som sa už netrápil. Ale jeden mi spadol asi po 30m šlapania tak som znovu nahodil starý pás a dotrápil sa až k stanovisku s  mačkami. Obul mačky a spoločne s babou z Kubína ktorá ma dobehla sme sa dali na posledný úsek a aj posledné stúpanie, tu som bol prekvapený, že sa mi išlo super, karabíny som precvakával z ľahkosťou a bez problémov, proste mi to sadlo, tu som dobehol aj nejakého Poliaka. Prišiel posledný žľabík šup po lane dole. Ale už s veľkým rešpektom lebo nohy nemali chuť ďalej pokračovať. Spolu s Kubínčankou sme ho zvládli a pokračovali v orientačnom zjazde dole na Czarny Staw, orientačný preto lebo  na niektorých úsekoch už bola taká hustá hmla, že sme nevideli ani zástavky, ale zvládli sme to a zlyžovali až na pleso kde sme museli prekorčulovať celé pleso, toto ma úplne odrovnalo. Potom už len po turistickom chodníku dole k chate a vytúžený ciel.

Na záver musím povedať, že toto bol najťažší pretek aký som šiel, nielen kôli počasiu ale hlavne terénu, ktorý som nepoznal. Tu som si siahol na dno síl. Takýto skialp sa mi páči voľný terén. Tatry sú kruté a zároveň nádherné, nič neodpúšťajú.  

Foto v sekcii galéria.