Tak a máme tu deň s veľkým D, je tu Slovenská Pierra Menta a pretek Bokami Západných Tatier. Pre náš Carbon tím je to dlho očakávaný pretek, nakoľko sme sa ho ešte nikdy nezúčastnili ako pretekári ale len ako diváci. Tento pretek je najťažší skialpový pretek na Slovensku.
Je piatok ráno a kompletne nabalený Carbon tím sedí v aute a vezieme sa do Bobrovca kde je prezentácia preteku. Po odprezentovaní a pripravení výstroje už nasadáme do pristaveného autobusu ktorý nás odviezol na štart do Vapenice, som ešte plné MHD- ečko skialpinistov nevidel, nádhera. Vystúpili sme a presunuli sme sa na štart. O 10.00 bolo odštartované. 170 pretekárov sa rozbehlo v lyžiarkach s lyžami na batohu asi 500m po zvážnicu kde sme si zapli lyže a trielili sme na prvý výšlap na Babky. Počasie bolo neskutočne krásne –modrá obloha, slniečko a z Babiek neskutočné výhľady na Západné Tatry a na druhej strane Liptovskú Maru a Nízke Tatry, ale nie je čas sa kochať výhľadmi strhávame pásy a zlyžujeme z Babiek pod chatu na Červenci. Po nalepení pásov začína ozajstná makačka, výšlap na Ostrú tu už sa vyselektoval plevel od kvality a boli velikánske rozdiely medzi dvojicami. Z Ostrej nasledoval najťažší zjazd tohto dňa, nakoľko sa lyžovalo pomedzi stromy a kosodrevinu a bola kôra. Zlyžovali sme do Bobroveckej doliny. Ďalej sme pokračovali miernym stúpaním hore Bobroveckou dolinou pod Brestovú, kde začalo strmé stúpanie najprv na lyžiach po stanovište pod Grapy kde bol aj STOP čas ktorý sme stihli a mohli pokračovať s lyžami na batohu hore na Drapy. Proste chuťovečka. Po hrebeni sme prešli na pásoch a potom zlyžovali znovu pod Brestovú. Tu sme posledný krát nahodili pásy a cikcakmi sme vyšlapali na Brestovú, kde ma prekvapilo veľa povzbudzujúcich divákov, ktorý vlejú novu silu do svalov. Už len dole do cieľa na konečnú stanicu sedačkovej lanovky na Zverovke –Spálena. V cieli nás čakala Zuzka ktorá nám urobila zopár fotiek. Rýchlo sme zlyžovali po zjazdovke na parkovisko kde sme nasadli do auta a išli sa ubytovať na chatu Primula. Unavený ale spokojný, že sme stihli STOP čas a mohli pokračovať aj na druhý deň. Niečo sme pojedli a hlavne dopĺňali tekutiny lebo nielen ťažká trať ale aj teplo dalo zabrať. Prešli sme 20km a 2000 v.m..Večer nás čakal výklad trate a to najdôležitejšie, informácia, že sa skrátil STOP čas v smutnom sedle na 3 hod. a trať bola dlhšia. Hneď po tejto informácii sme mali obavy, že je to pre nás asi posledná etapa aj keď sme boli odhodlaný dať do toho všetko a zvládnuť to.
Je sobota ráno slnečno a štartovalo sa z parkoviska pri chate Zverovka znova na lyžiarkach. Bežalo sa po asfaltke asi 1km k rampe na ceste ku chate Tatliačka. Pri rampe sme si zapli lyže a dlhou dolinou s miernym stúpaním sme si to šinuli ku chate a od chaty Smutnou dolinou smerom k Smutnému sedlu. No asi tak v polovici Smutnej doliny pre Carbon tím pretek končí, z dôvodu zdravotných problémov môjho parťáka. No a tu je koniec môjho reportu z tohto nádherného preteku, lebo Smutná dolina bola pre nás naozaj smutná. Nevadí nie je všetkým dňom koniec a pokúsime sa pretek zdolať o rok. Foto a aj video nájdete v galérii.